02 feb 5.3.1827 NAVŽDY ODIŠIEL ALESSANDRO VOLTA
Tento taliansky fyzik sa preslávil vďaka svojim objavom v odbore elektriny. Vynašiel elektrickú batériu, zdokonalil zariadenie (Electrophorus) na vytvorenie statickej elektriny (kondenzátor). Je po ňom pomenovaná jednotka elektrického napätia, resp. elektrického potenciálu sústavy SI – jeden volt.
Celým menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta, (18. február 1745 – 5. marec 1827, Comnago pri Come) sa narodil ako siedme, posledné dieťa v šľachtickej rodine.
Do svojho siedmeho roku nerozprával, jeho okolie preto malo obavy, že je slabomyseľný. Napriek tomu zvládol vyštudovať jezuitskú školu a svoje oneskorenie dohnať. Potom ale namiesto dráhy duchovného prestúpil na kráľovský seminár.
V tom čase sa začal zaujímať o skúmanie elektriny. V roku 1769 publikoval knihu O príťažlivej sile elektrického ohňa a javoch s tým súvisiacich, v ktorej zverejnil hypotézu o súvislosti elektriny a magnetizmu. Prišiel na ňu ale už o šesť rokov skôr, keď mal 18 rokov.
V ďalších rokoch zostavil a zdokonalil mnoho prístrojov pre svoje pokusy. Medzitým sa stihol stať riaditeľom lýcea a profesorom fyziky na gymnáziu v Come.
Skúmal aj zloženie vzduchu a na základe pokusov sformuloval hypotézu o jeho zložení z dvoch rôznych plynov.
V roku 1779 nastúpil na univerzitu v Pavii. Vrátil sa tam opäť k pokusom s elektrinou. Vynašiel kondenzátor (elektronická súčiastka, ktorej hlavná vlastnosť je jej elektrická kapacita) a elektrometer, uvažoval aj o princípoch vzniku búrok.
Elektrická batéria
V roku 1799 zostrojil prvý elektrochemický článok – Voltov stĺp. Zostavil takisto poradie kovov podľa ich elektrochemických potenciálov.
Skladá sa z niekoľkých párov zinkových a medených kotúčov, ktoré boli namáčané v slanej vode. Usporiadanie bolo takéto: Na medený kotúč sa položil zinkový, potom súkenný, zase medený, zinkový, súkenný kotúč atď. Konce stĺpa (medený a zinkový) Volta nazval pólmi. Na jednom z nich sa objavila kladná a na druhom záporná elektrina. Ak sa tieto dva póly spojili vodičmi, prechádzal nimi dosť silný, dlhotrvajúci elektrický prúd.
Takto presvedčivo dokázal neudržateľnosť predstáv zástancov živočíšnej elektriny, ktorí tvrdili, že v Galvaniho pokusoch je zdrojom prúdu živočíšna elektrina.
Volta oznámil svoj vynález v liste prezidentovi Londýnskej kráľovskej spoločnosti 20. marca 1800. Parížska Akadémia pozvala Voltu, aby o svojich objavoch prednášal. Dňa 7. a 21. novembra 1801 odznela Voltova prednáška v parížskej akadémii o jeho „stĺpe“ a zákone kontaktného napätia. Prítomný bol aj prvý konzul, Napoleon Bonaparte, od ktorého dostal neskôr vyznamenanie.
Správa o Voltovom vynáleze sa bleskovo rozšírila po Európe. Pokusy s Voltový stĺpom sa mnohokrát opakovali a už na začiatku 19. storočia priviedli bádateľov k významným objavom.
Ďalšie obdobie života
Ani po porážke Napoleona neupadol Volta do nemilosti. Od roku 1779 až do roku 1819 bol profesorom experimentálnej fyziky, dekanom fakulty matematiky a fyziky na univerzite v Pavii.
Volta mnoho cestoval a udržiaval osobné styky s vtedajšími vedcami. Tak v Švajčiarsku navštívil Voltaira, v Anglicku Priestleya. Na pozvanie banskoštiavnického profesora Ruprechta z banskej vysokej školy navštívil roku 1782 Volta aj Banskú Štiavnicu. Od roku 1823 bol po srdcovej mŕtvici prakticky hluchý a slepý.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: sk.wikipedia.org; antiskola.eu